Na tmavej hviezde

Autor: Milena Kapsová | 21.2.2011 o 0:06 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  154x

V jeden deň som sa narodila, na hrote tŕňa zomrela, v tichu o život prosila, sediac na tmavej hviezde, z diaľky letmo hmatala svetlo, čo v každej škáre ma lúčmi pretlo

Rozžiarilo posledné spálené rany, rozkrvácalo zarmútené končatiny, v hlave našlo prázdne diery. Posledné zvyšky po smrteľnom projektile, zapichli sa mi blízko živných tepien priamo v tyle. Pohladená sadzami toho výbušného vetra, posledná túžba mi na perách kvitla, vysloviť ju by však bola zrada. V kameň som vtedy celá skrehla. Pod ťarchou klesla mi brada, poslednýkrát som videla, čo mávala som tak rada. Každá bdením prežitá noc, dnes otvára naspäť jatrené rany, núti žiť v spytovaní hriechov a obetí, keď už jasne vidím, že svetlo v diaľke nesvieti. Zhasla ho jediná túžba, zabitá jednoduchým želaním: Nikdy viac sa nevrátim. Nenaletím klamstvu, verná posmrtnému panstvu, zničím poslednú nehu, nech prejdem k druhému brehu, spálim lanové mosty, pokiaľ ešte v štipke kosti, cítim zárodok radosti.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?