Na tmavej hviezde

Autor: Milena Kapsová | 21.2.2011 o 0:06 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  160x

V jeden deň som sa narodila, na hrote tŕňa zomrela, v tichu o život prosila, sediac na tmavej hviezde, z diaľky letmo hmatala svetlo, čo v každej škáre ma lúčmi pretlo

Rozžiarilo posledné spálené rany, rozkrvácalo zarmútené končatiny, v hlave našlo prázdne diery. Posledné zvyšky po smrteľnom projektile, zapichli sa mi blízko živných tepien priamo v tyle. Pohladená sadzami toho výbušného vetra, posledná túžba mi na perách kvitla, vysloviť ju by však bola zrada. V kameň som vtedy celá skrehla. Pod ťarchou klesla mi brada, poslednýkrát som videla, čo mávala som tak rada. Každá bdením prežitá noc, dnes otvára naspäť jatrené rany, núti žiť v spytovaní hriechov a obetí, keď už jasne vidím, že svetlo v diaľke nesvieti. Zhasla ho jediná túžba, zabitá jednoduchým želaním: Nikdy viac sa nevrátim. Nenaletím klamstvu, verná posmrtnému panstvu, zničím poslednú nehu, nech prejdem k druhému brehu, spálim lanové mosty, pokiaľ ešte v štipke kosti, cítim zárodok radosti.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Čo je populizmus a prečo ho možno budeme potrebovať?

Ak ste si mysleli, že viete, čo je populizmus, s najväčšou pravdepodobnosťou ste sa mýlili.

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Realita Československej ľudovej armády.

ŠPORT

Drastický šport. Prečo Slovenky nezískali medailu

Velez-Zuzulová aj Vlhová jazdia výborne.


Už ste čítali?