Na tmavej hviezde

Autor: Milena Kapsová | 21.2.2011 o 0:06 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  170x

V jeden deň som sa narodila, na hrote tŕňa zomrela, v tichu o život prosila, sediac na tmavej hviezde, z diaľky letmo hmatala svetlo, čo v každej škáre ma lúčmi pretlo

Rozžiarilo posledné spálené rany, rozkrvácalo zarmútené končatiny, v hlave našlo prázdne diery. Posledné zvyšky po smrteľnom projektile, zapichli sa mi blízko živných tepien priamo v tyle. Pohladená sadzami toho výbušného vetra, posledná túžba mi na perách kvitla, vysloviť ju by však bola zrada. V kameň som vtedy celá skrehla. Pod ťarchou klesla mi brada, poslednýkrát som videla, čo mávala som tak rada. Každá bdením prežitá noc, dnes otvára naspäť jatrené rany, núti žiť v spytovaní hriechov a obetí, keď už jasne vidím, že svetlo v diaľke nesvieti. Zhasla ho jediná túžba, zabitá jednoduchým želaním: Nikdy viac sa nevrátim. Nenaletím klamstvu, verná posmrtnému panstvu, zničím poslednú nehu, nech prejdem k druhému brehu, spálim lanové mosty, pokiaľ ešte v štipke kosti, cítim zárodok radosti.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Ako mení transplantácia srdca vnímanie okolitého sveta

Transplantácia orgánov sa ukazuje ako otázka niekoľkých rokov. Vhodné srdce pre Jana Škrlanta sa však našlo už po šiestich týždňoch.

ŠPORT

Legenda Merckx o Saganovi: Súperi mu len nahrávajú

Merckx nevidel na MS poriadne preteky.

SVET

Macron našiel spojencov na európsku revolúciu aj na Slovensku

Pri plánoch sa nemôže úplne spoľahnúť na podporu Nemecka.


Už ste čítali?